Artforum

Diskusia z uvedenia knihy poviedok Sarajevské Marlboro z vydavateľstva Petrus, na ktorej sa zhovárali vydavateľ Peter Chapupa, moderátor Marián Hatala, Dušan Dušek a Ondej Kalamár. 

 

Vypočujte si záznam z uvedenie knihy Brány v čase: Židovské sviatky vo svetle ľudskej duše od rabína Barucha Myersa.

Večerom sprevádzala Zuzana Szatmáryová a okrem sviatkov a ich filozofického rozmeru sa riešili aj židovské tajomstvá. 

Lyrik H pri potulkách mestom a prírodou začal písať haiku. Dosť ho to bavilo a nakoniec pohltilo. Výsledkom je kniha V balíkoch hrklo. S vydavateľom Michalom Toszerom sa zhovárali o tom, ako to celé vzniklo a okrem ich rozhovoru  nahrávka obsahuje aj ochutnávku hudobného setu, ktorý ku knihe vznikol. 

 

Záznam z uvedenia knihy o Ferovi Guldanovi je, rovnako ako kniha samotná, v podstate mozaikou. Fero Guldan je výtvarník, človek hromadného výskytu a fenomén, ktorého diela poznajú na Slovensku takmer všetci, len o tom často ani nevedia.

 

Bol významným činiteľom VPN počas novembrovej revolúcie v roku 1989, neskôr prvým porevolučným riaditeľom Slovenskej národnej galérie. Slovensko je posiate ním vytvorenými pomníkmi, pamätníkmi, mozaikami, sochami, reliéfmi, obrazmi aj inými jeho dielami, vystavuje v Európe aj zámorí, desaťročia pôsobil ako publicista a tŕň v päte mocných.

 

Karol Sudor okrem Fera oslovil 21 Ferových príbuzných a priateľov a vytvoril mozaiku vážnych aj vtipných pohľadov, ktorá odhaľuje aspoň niečo z osobnosti Fera Guldana, človeka, ktorý je tým, čo robí.

 

Branislav Kovár a Jakub Drábik v diskusii s Matejom Kandríkom rozoberajú publikáciu Pády impérií, v ktorej sa tím historikov, archeológov a politológov ponára do komplexných súvislostí a skúma, prečo mocné impériá kolabujú.

 

Prečo skolaboval Egypt, ako skončilo britské imérium? A ako sa to vyvinie s USA, Ruskom či Čínou?

 

Kniha v jednotlivých kapitolách ponúka dejiny konkrétnej ríše a analyzuje jedinečnú kombináciu faktorov, ktoré viedli k jej úpadku a pádu. Od starovekých ríš Mayov a Ríma až po novšie príklady španielskeho a sovietskeho impéria uvidíte, ako súhra geografie, životného prostredia, politiky, hospodárstva a kultúry formuje osud týchto kolosálnych celkov.

Nespravodlivo trpeli, no nenechali sa zlomiť. Preto je potrebné na nich nezabudnúť, pripomínať. V skvelej diskusii o dôležitej a mimoriadnej knihe s rovnomenným názvom Nenechali sa zlomiť si okrem autorky Soni Gyárfašovej môžete vypočuť aj Katarínu Acél Gálikovú, autorku výnimočných portrétov politických väzňov. 

 

O knihe:

21 príbehov ľudí, politických väzňov z 50. rokov 20. storočia, ľudí prenasledovaných komunistickým režimom, ktorí prežili najťažšie obdobie tejto éry - popravy blízkych, dlhoročné väzenie či šikanu. Pretrpeli dlhých štyridsať rokov totality a hoci sa im život obrátil naruby, nevzdali sa.

 

Mnohí z nich sa zaslúžili o dnešnú slobodu. Autorka mapovala ich príbehy pätnásť rokov a s mnohými protagonistami ju spájali a spájajú osobné priateľstvá. Príbehy hovoria nielen o tom ťažkom, čo kedysi museli títo ľudia prežiť, ale aj o tom, ako sa s tým dokázali vyrovnať.

 

Keď študenti Strednej umeleckej priemyselnej školy v Košiciach na jar 1977 usporiadali multižánrovú výstavu poézie, fotografie, kresby, maľby či sochy, vznikol neobyčajne intenzívny prúd slobodnej kreativity.

Eufória však netrvala dlho, na základe udania informátora ju košická ŠTB ju po 24 hodinách uzatvorila. Táto udalosť ovplyvnila životy všetkých aktérov.

 

V novembri 2024 sme v Artfore uviedli českú verziu knihy a na okolnosti jej vzniku a dopady režimu na svoje životy sa rozprávali autori Daniel Pastirčák a Rudo Prekop. Diskusiu uvádzal Stanislav Škoda a čestným hosťom bol František „Čuňas“ Stárek z Ústavu pro studium totalitních režimů v Prahe. 

Ján Púček a Miro Mišák v rozhovore o knihe plnej láske k prírode. Hovoria o tom, ako kniha vznikala, o slobode a láske a potrebe ochraňovať prírodu a všetko to, čo je nám drahé. 

Viac o knihe: 

Štyridsiatnik Sveťo Líška je v dubnických horách doma. Nič mu tam nepatrí. No keď padajú žlté listy javorov, je tým najbohatším človekom na svete...
Na jednej strane je život v meste, matka a brat, ktorí potrebujú jeho opateru. Na druhej strane dubnické hory, ich divoké stvorenia a nečakaná láska k celkom obyčajnej Nadi.
Krehká próza Miroslava Mišáka Denníky domorodcov kladie životy ľudí a životy zvierat na jednu úroveň. A je to prirodzené – tak jedni ako aj druhí sú súčasťou toho istého organizmu, toho istého sveta.

O najnovšej a poslednej knihihe legendárneho Paula Austera hovorili prekladateľ Vladislav Gális a fanúšik a znalec Austera Marián Bene Benkovič; moderoval Oliver Rehák.

V bratislavskom Artfore sa odohralo stretnutie s Artom Davidsonom, jedným z účastníkov expedície, ktorá prepísala horolezecké dejiny a zároveň sa stala námetom jeho dokumentárnej knihy Sto pod nulou.

Pocitová teplota mohla dosiahnuť mínus sto stupňov, no ani to ich nezastavilo. Partia ôsmich horolezcov sa v roku 1967 rozhodla podniknúť zimný prvovýstup na najvyššiu severoamerickú horu Denali známu ako Mount McKinley. Ako mohli vzdorovať zime, víchrom a nedostatku kyslíka vo výškach nad 5 000 metrov?

Vypočujte si rozhovor s Artom Davidsonom, jedným z účastníkov expedície, ktorá prepísala horolezecké dejiny a zároveň sa stala námetom jeho dokumentárnej knihy Sto pod nulou. S Artom sa rozprával publicista a prekladateľ Samuel Marec.

Diskusia bola súčasťou putovného festivalu Absynt naživo, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.